Popis zážitku:

V roku 1970 ma beznádejne zastihla tragédia a hrôzy vojny vo Vietname. Moja žena, Sue, bola len dva mesiace tehotná, keď som dostal obávané oznámenie. 30. apríla 1970 prezident Richard Nixon oznámil, že americké jednotky začali pozemnú ofenzívu proti komunistickým baštám v Kambodži. Bol som tam tiež poslaný a zúčastnil som sa spolu s viac ako štyridsiatimi tisíckami vojakov tohto manévru v 10. bojovej divízii armády. 1. októbra sa moja čata presúvala na západ, keď nás tvrdo zasiahol útok ostreľovačov. Snažil som sa stiahnuť do bezpečia, keď som začul krv mraziaci výkrik. Otočil som sa včas, aby som videl, ako môj kamarát Pete klesá v krupobití guliek z nepriateľskej paľby. Všetky inštinkty mi hovorili, aby som sa zachránil a pokračoval v behu. Stačilo mi počuť jeho zúfalé výkriky, aby som si uvedomil, že nemôžem opustiť muža, ktorý ma veľa naučil a poskytol mi hodiny tak veľmi potrebného úniku z našej vzájomnej vojnovej traumy a utrpenia tým, že skutočne preukázal záujem o môj život a moje nádeje, že sa vrátim k mojej žene a nášmu bábätku, keď sa nočná mora vojny konečne skončí. Zdieľal som jeho sen nájsť jedného dňa tú správnu ženu a založiť si vlastnú rodinu. Sníval o tom, že sa stane učiteľom. Otočil som sa a vrátil som sa k miestu, kde ležal a nariekal a celý čas kričal na lekára.

Prekonal som tých päťdesiat stôp medzi nami v priebehu niekoľkých sekúnd, keď ma tiež zasiahla streľba z guľometu. Bolesť mi pretrhla nohy a spadol som dopredu. V ďalšom momente som tú scénu sledoval z výšky asi šestnásť stôp nad mojím telom. Videl som, že moje telo dostalo niekoľko zásahov do pravej nohy a jeden do ľavej. Bol som presvedčený, že vykrvácam a cítil som obrovský smútok, že už nikdy neuvidím svoju ženu a naše nenarodené dieťa. K môjmu smútku sa pripojil rastúci zmätok a zvedavosť. Tak toto je smrť? Rozmýšľal som. Žiadna bolesť ! Žiaden strach ! Aké zvláštne, necítim sa inak. Stále môžem myslieť. Pozeral som na svoje telo a premýšľal, čo bude nasledovať.

Môj kamarát Pete ležal vedľa môjho tela. Bol som šokovaný, keď som videl, ako z jeho hlavy odchádzala hmla, ktorá sa okamžite zmenila na presnú kópiu jeho tela. Všimol som si, že jeho duch alebo nové telo boli celé a trochu žiarili. Jeho fyzickému telu dole chýbala ruka a časť predlaktia po zásahu ostreľovačom. Pete vyzeral omámene, zavolal som naňho. Okamžite priletel ku mne a diskutovali sme o tom, čo sa od tej chvíle bude diať. Všimli sme si, že naše telá objavil mladý čierny zdravotník. Najprv skontroloval Petea a potom mňa. Začal pracovať na mojom tele a Pete poznamenal, že to asi znamená, že on je mŕtvy, ale že ja mám pravdepodobne ešte šancu.

Natiahol sa, potriasol mi rukou a povedal: "Chcem sa ti poďakovať za to, že si dobrý priateľ a že si sa mi snažil zachrániť život. Neviem prečo, ale mám pocit, že tu nezostanem. Idem niekam, kde som už bol. Cítim sa ako doma. Viem, že to znie bláznivo, ale myslím, že ešte nie je tvoj čas ísť. Myslím, že sa teraz pokúsim rozlúčiť s mojou mamou, ale ty choď ďalej a maj úžasný život a ak bude vaše dieťa chlapec, pomenujte ho po mne. Povedal som: "Sľubujem, Pete!" Natiahol som sa, aby som ho potľapkal po pleci, ale v mihnutí svetla zmizol. Sledoval som niekoľko vojakov pod nami, ako ma pomáhali odnášať z miesta činu, zatiaľ čo zdravotník na mne ďalej pracoval. Bol som naplnený túžbou byť so svojou mladou manželkou a mojím nenarodeným dieťaťom. Zrazu som bol vrazený späť do môjho tela, ako keby som spadol zo štyridsaťmetrovej výšky.

Pre moje zranenia ma o mesiac neskôr poslali domov. Nemal som príležitosť zúčastniť sa na pohrebe môjho kamaráta, ale vyhľadal som kontakt na jeho rodinu a zavolal som jeho mame. Vyjadril som úprimnú sústrasť jeho mame Thelme a ona mi povedala, že jej syn ju prišiel navštíviť v tú noc, keď bol zabitý. Navštívil ju vo sne, ktorý trval dosť dlho na to, aby jej povedal, že prešiel na druhú stranu, aby za ním nesmútila, keďže je šťastný a má tam úlohy, ktoré musí plniť. Natiahol ruky a objavilo sa svetlo, ktoré k nemu prichádzalo. Vedľa neho sa vytvorilo krásne, žiarivé dieťa. Bol to päť alebo šesťročný chlapec s gaštanovými kučerami a orieškovými očami. Nos a líca mal posypané pehami. "Kto je to?", spýtala sa jeho mama. "Toto je malý Pete. Chce vedieť o svojom oteckovi, aký bude jeho pozemský život a čo môže očakávať. Ukazujem mu prácu s lanom. Budeme ešte dlho spolu, môže sa na mňa spoľahnúť. Zdvihol dieťa a objal ho.

Obraz rýchlo vybledol. Jeho mama chcela vedieť všetko o svojom synovi, kde bol, ale nemala už možnosť. V pamäti jej utkvel obraz rozkošného dieťaťa. Bolo toto dieťa jeho nemanželským dieťaťom? Kto je jeho matka ? Kam by mohla ísť za vnukom ? Narodilo sa už toto dieťa ? Čo mal Pete na mysli, keď učil toto dieťa o „svojom pozemskom živote“? Malý Pete bol zjavne pomenovaný po svojom otcovi. Dokonca cítila, že tam je určitá rodinná podobnosť. Ako by to mohla zistiť ? Kto by jej pomohol ?

Zdalo sa, že všetky tieto otázky ju prenasledovali stále aj po prebudení a ešte viac sa zintenzívnili, keď jej povedali, že jej syn Pete bol skutočne zabitý v boji v ten istý deň ako mala sen. Bola smutná a zranená smrťou svojho jediného syna, ale mala pocit, že jej dal dôkaz, že je v poriadku a žije v inej úrovni. Dieťa, ktoré nazval „malý Pete“, bolo stále záhadou, o ktorej vedela, že ju musí vyriešiť.

Povedal som jej o tehotenstve mojej manželky a o sľube, ktorý som dal Peteovi, že po ňom pomenujem syna. Naznačil som, že to mohlo byť to dieťa, ktoré sa jej zobrazilo vo sne 1. októbra 1971. Sľúbil som, že zostaneme v kontakte a pošlem jej fotky nášho dieťaťa, keď sa on alebo ona o 4 až 5 týždňov narodí.

Môj syn Peter sa narodil 31. októbra 1971. Nemal vlasy, no mal nápadne orieškové oči. Na jeho druhé narodeniny som poslal fotky Petovej mame do Colorada a ona mi zavolala, aby sa poďakovala. Fotografie pripomínali malého chlapca v jej sne, najmä jeho gaštanové kučery. Na Petrove šieste narodeniny priletela, aby sa stretla s našou rodinou, a keď ho uvidela, rozplakala sa. Vôbec nebolo pochýb. Bol to ten istý chlapec, s ktorým videla svojho syna Peta v tú hroznú noc, keď zomrel. Priamo na mieste sme si ju adoptovali ako „babku Thelmu“. Veľa rokov sme zostali v kontakte telefonicky a listami. Cenila si každý detail a fotky Petra.

Nedávno prešla tiež na druhú stranu. Peter, jeho manželka Karen a ich dvaja synovia ju týždeň predtým navštívili v nemocnici. Vedela, že sa čoskoro pridá k synovi Peteovi a svojmu manželovi, ktorý zomrel v druhej svetovej vojne. Túžila po tom, aby sa opäť stretla a poďakovala „malému Peteovi“ (teraz 27 rokov) za to, že bol vnukom, ktorého chcela od prvého videnia. Peter jej povedal, že vždy mal podozrenie, že ho „veľký“ Pete stráži, najmä keď bol ako vojak v konflikte Púštna búrka.

Môj zážitok bol živý a skutočný a dal mi nádej, že keď zomrieme, budeme naozaj žiť ďalej a budeme môcť vidieť všetkých našich zosnulých príbuzných. Tiež cítim, že deti sú darom od Boha, ktoré sú pripravované anjelmi predtým, ako si vyberú svoju rodinu na pozemskej úrovni. Aj keď je to v rozpore s učením mojej cirkvi, venujem sa myšlienke reinkarnácie. Nepoznám všetky odpovede, ale pozerám sa na život skutočne v novom svetle. Získal som lepšiu predstavu o tom, aký funguje náš svet. Keby každý mohol urobiť to isté, viem, že by už nikdy nebola ďalšia vojna ! Láska a pokoj všetkým, ktorí toto čítajú.

Upozornenie na možný podvod od Michaela H

Vážený Dr. Long, na stránkach NDERF som našiel tento príbeh, ktorý je možno falošný.

Spravil som si menší prieskum a niektoré podrobnosti v tomto príbehu nie sú historicky presné. Píše sa v ňom: "V roku 1970 ma beznádejne zastihla tragédia a hrôza vojny vo Vietname. Moja manželka Sue bola len dva mesiace tehotná, keď som dostal obávané oznámenie. 30. apríla 1970, Prezident Richard Nixon oznámil, že americké jednotky začali pozemnú ofenzívu proti komunistickým baštám v Kambodži. Bol som odvedený a zúčastnil som sa tohto manévru spolu s viac ako štyridsiatimi tisíckami vojakov v 10. bojovej divízii armády. 1. októbra sa moja čata presúvala na západ. keď nás tvrdo zasiahol útok ostreľovačov.“

Časť o Nixonovi je správna, ale nikde som nenašiel nič o „10. bojovej divízii“. Existuje však 10. horská divízia, ktorá podľa historikov počas vojny vo Vietname nepôsobila. V júli 1970 sa skončila aj invázia do Kambodže. Poslal som e-mail niekoľkým historikom, ktorí sa špecializujú na históriu vietnamskej vojny, aby som získal ich názor, a toto mi odpísali. Nižšie uvediem odkazy na stránky ich fakulty ako referenciu.

Toto je od Edwarda G. Millera, profesora na Dartmouth College:

„Myslím, že máte právo byť skeptický voči tomuto príbehu. Máte pravdu, že armáda má 10. horskú divíziu a že predtým bola známa ako 10. pešia divízia. Táto divízia však bola zrušená v roku 1958 a obnovená až v roku 1985, takže žiadna taká jednotka neslúžila vo vojne vo Vietname. Takže tvrdenie autora príbehu, že slúžil v tejto jednotke počas invázie do Kambodže v roku 1970, je prinajmenšom veľmi podozrivé.

https://faculty-directory.dartmouth.edu//edward-miller

Toto je od Gregoryho Daddisa, profesora na Chapman University:

„Nepoznám žiadnu 10. bojovú divíziu, ktorá by sa zúčastnila invázie v Kambodži. Takáto divízia neexistuje. Najbližšia, ako si všimnete nižšie, je 10. horská divízia, ale bola zrušená koncom 50-tych rokov a znovu sa obnovila až v polovici 80-tych rokov.

Zážitok môže byť skutočný, ale osoba nepoužíva správne označenia bojových jednotiek.“ https://www.chapman.edu/our-faculty/gregory-daddis

Toto je od Pierra Asselina, profesora na Štátnej univerzite v San Diegu:

"V skutočnosti neviem nič o 10. bojovej divízii. Invázia do Kambodže sa skončila v júli 1970. Zdá sa mi zvláštne, že ten chlapík tvrdí, že tam bol v októbri."

https://history.sdsu.edu/faculty_and_staff/faculty_bios/p_asselin

Toto je od Briana Linna, profesora na Texaskej univerzite A&M:

„10. (horská) divízia nebola nasadená vo Vietname a jediná veľká operácia, ktorú som v tom čase našiel, bola operácia Jefferson Glenn, do ktorej boli zapojené 3 americké prápory ( asi 2000 vojakov ). Neexistujú žiadne záznamy o obetiach USA k 1. októbru 1971 a jednotky, ktoré sa na tejto operácii zúčastnili patrili k 17. kavalérii, ktorá bola pripojená k 101. výsadkovej divízii.“

Mnohé príbehy veteránov sú zmätené ohľadom dátumov, veliteľov, miest a obetí. Je však ťažké uveriť, že niektorý člen 101. by bol taký zmätený, aby tvrdil, že bol v 10. pešej divízii, tým menej, že bol v 10. bojovej divízii. Na základe informácií, ktoré ste nám poskytli, existuje toľko nezrovnalostí v historickom pozadí príbehu, že som skeptický voči jeho pravdivosti.“ https://history.tamu.edu/linn-2/

Mal by som poznamenať, že v tomto príbehu je veľa podrobností, ktoré sa zhodujú s tým, čo môžete nájsť v iných príbehoch. Napríklad autor spomína, ako sa cítil, ako keby bol vrazený späť do jeho tela: „Zrazu som bol vrazený späť do môjho tela, ako keby som spadol zo štyridsať metrovej výšky.“ Nájdete to v mnohých príbehoch na prahu smrti. Tiež spomína svoj záujem o reinkarnáciu, ktorý je tiež bežný: "Aj keď je to v rozpore s učením mojej cirkvi, študujem myšlienku reinkarnácie." Tiež spomenutie hmly a žiariacich tiel, ktoré sa tiež nachádza v mnohých príbehoch. Takže ak je to falošný zážitok, potom ten, kto to napísal, musel vedieť dosť o ZBS, aby poznal tieto detaily. Je možné, že osoba, ktorá napísala tento príbeh, bola zmätená ohľadom dátumov a mien, ako poznamenal jeden z profesorov. Je tiež možné, že zmenil mená a dátumy, pretože nechcel poskytnúť príliš veľa presných podrobností kvôli problémom s ochranou súkromia, takže možno sú použité mená pseudonymom.

V každom prípade som si myslel, že by ste chceli poznať tieto informácie, najmä preto, že tento zážitok bol zverejnený asi pred 20 rokmi. Existuje nejaký spôsob, ako overiť tento zážitok ? Bolo by veľkým sklamaním, keby sa ukázalo, že je falošný. Viete, či ten, kto to napísal, bol naozaj veterán z Vietnamu ?

Odpoveď Dr. Longa:

Nemôžeme si byť istí, že tento príbeh je falošný, ale boli vznesené oprávnené obavy týkajúce sa jeho pravosti. Tento zážitok bol pridaný v prvých dňoch existencie stránok NDERF, takže nemáme žiadne kontaktné informácie na prispievateľa účtu. Je potrebné poznamenať, že tento príbeh, ako aj všetky ostatné pridané veľmi krátko po založení NDERF, nebol nikdy zahrnutý do žiadneho nášho výskumu ZBS, vrátane štatistickej analýzy. Ďakujeme, že ste nám o tom dali vedieť.